Napríklad...choroba. Zmení nám náš plán, nielen na jeden deň, ale na viac. Možno na týždeň. Možno na menej, možno na dlhšie. A je po povinnostiach. Tie naše povinnosti, tie súrne, vyrieši za nás niekto iný. Tie menej súrne odložíme na neskôr. A tak ako ležíme v posteli, máme čas. Čas na rozmýšľanie, a na čo ešte? Čo robíme v takýchto prípadoch? Najčastejšie asi čítame, alebo si pustíme hudbu, rádio, aby nám tak "ušiel čas".
Dám ešte jeden, trošku nezvyčajnejší prípad. Väzenie. Nemyslím to terajšie, kde možno pozerať telku a neviemčo ešte, ale myslím skôr väzenie v skorších časoch, alebo prípad, keď je človek na samotke. Na čo myslí človek vtedy? Myslí na svoj čin, pre ktorý sa tam dostal, alebo rozmýšľa, akoby sa odtiaľ dostal, koľko času mu ešte zostáva, alebo nadáva na všetko a všetkých? Isto, všetko je možné. Tam sa však ľudia zmenia. Na tri typy. Buď sa obrátia, oľutujú všetko, čo spravili a začnú vnímať svet tak, ako ešte nikdy predtým, alebo odídu takí, akí boli, alebo to posledné- odídu horší, ako prišli. Je ešte jedna možnosť, že odtiaľ neodídu živí, to však nedávam do úvahy.
Prečo toto píšem? Chcela som ukázať, že okrem prípadov, keď tradične nie je čas zamyslieť sa nad tým, či to, čo konáme, je správne, je aj veľa prípadov, keď tú možnosť máme. A určite ich nájdeme ešte veľmi veľa aj vo svojom bežnom dni, a živote. A keď zistíme, že zrazu nemáme čo robiť. Čo budeme robiť vtedy? Minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Ktorým z týchto pojmov sa zaberáme najviac? Minulosť, história, to, čo už bolo, čo sme prežili, budúcnosť, nevieme, čo bude. A prítomnosť? Čo ak sa tou práve zaoberáme najmenej...Bojím sa, že môžeme súhlasiť s tým, že najviac sa zaoberáme našimi snami, predstavami a tým, čo by sme chceli. Áno, je dobre prehodnotiť, či to čo sme robili, bolo dobré, a ako chceme kráčať ďalej. No potrebné je pozerať sa na prítomnosť, čo robíme teraz, či nás náhodou niekto nepotrebuje, čo je okolo nás...
A tu sú ešte niektoré prípady, (možno ich poznáte,no nevadí) keď človek pochopí, aký je čas dlhý:
Cena desiatich rokov: spýtajte sa práve rozvedeného manželského páru
Cena sestry: spýtajte sa niekoho kto ju nemá
Cena 4 rokov: spýtajte sa maturanta
Cena jedného roka: spýtajte sa študenta, ktorý prepadol pri ročníkovej skúške
Cena 9. mesiacov: spýtajte sa matky, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa
Cena jedného týždňa: spýtajte sa človeka, ktorý ho prežil v kóme
Cena jednej minúty: spýtajte sa človeka, ktorý zmeškal vlak, autobus, lietadlo.
Cena jednej sekundy: človeka, ktorý prežil autonehodu. Resp.jeho príbuzných, ak ju dotyčný človek neprežil
Cena priateľa alebo člena rodiny: ten, kto ho stratil
Vážte si každú chvíľu, ktorú máte!!!