reklama

Cirkus

Zavítal raz aj do nášho mesta. A potom ma čosi zarazilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Ja len... bola som v cirkuse.

Šašovia, ohybní cirkusanti so svojimi kúskami, nad ktorými môžete vypísknuť pomedzi zuby, alebo skôr, máte zatajeny dych, či sa tým ľuďom naozaj nič nestane, a tiež cvičené zvieratá, ktoré nesmú chýbať v poriadnom predstavení.

Vošla som do cirkusového stanu a sadla som si na svoje miesto. Keďže bola ešte chvíľa do začiatku, pozorovala som, čo sa deje okolo. Cirkusoví zamestnanci predávali cukrovú vatu, balóny, svietiace hračky a iné drobnosti pre deti. Teda, šli na odbyt vo veľkom, veď kto by už neurobil tú radosť svojim deťom, ktoré žobronili o to, čo videli, a ktorých tam pobehovalo od tých najmenších po tie najväčšie. Všetky si prišli na svoje. Keď sa začalo predstavenie, prišiel klaun a všade sa rozliehal detský smiech. Na rad prišli aj akrobatické kúsky, chlapec chodiaci na rebríku, na ktorom žongloval s loptičkami, žienka chodiaca po lane a nakoniec sa ukázali aj levy, kone a malé psy, z ktorých mali deti najväčšiu radosť. Asi tak, ako to chodí v každom cirkuse. Ibaže po celý ten čas bolo počuť len smiech detí. A čo tí dospelí? Prišli tam len kvôli deťom, aby sa zabavili. Ale čo oni? Prečo sa zasmiať aj oni? Už to nevedia? Nevieme sa tešiť z obyčajných vecí, ako keď napr. prišiel hlúpy klaun, ktorý nevedel, kde má loptu, lebo ju mal celý čas na chrbte. Deti sa na tom obrovsky zabávali. Dospelí sa však len usmiali, keď videli, že sú ich deti šťastné. Veď áno- sme tu pre ne. Ale oni skutočnú radosť neprežili. Pri odchode bolo počuť vety ako: Bavil si sa? Páčilo sa ti to? Nie však: Nóo, ten klaun bol ale dobrý, čo? A tie psíky, vieš, prečo ten malý nevedel preskočiť tú železnú obruč? Mne sa najviac páčilo....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto by asi nepochopili ľudia zo storočií pred nami. Tí chodili do cirkusov, a smiali sa ešte dlho aj von. Napriek tomu, že boli ťažké časy. A čo, tie sú aj teraz. Ľudia sa akosi viac vedeli tešiť len tak.

Nuž čo, zdá sa, že doba pokročila. Posunuli sme sa vpred. Krok vpred ale znamená urobiť niečo lepšie, nie? Tak neviem, či nerobíme krok vzad. Ak sme však takto šťastní...

Tu je jedna pieseň, ktorú naspievala Edith Piaf. Má názov Bravo pour le clown. Bravo pre klauna. Spieva sa tam, že klaun je môj priateľ, aký je zábavný, že žije z obrovského smiechu a vďačnosti publika....

Môžete si ju stiahnuť na nasledujúcom odkaze:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

http://edith-piaf.narod.ru/piaf3.html


Jana Brokutová

Jana Brokutová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

tam, vedľa, vľavo Zoznam autorových rubrík:  PoéziaZo životaO životeNiečo zaujímavéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu